Vianočný príhovor

                                                                                 Narodenie Pána

    Milí čitatelia!  Pri pohľade do jasieľ v tento vianočný čas sa musíme pýtať „Prečo tam leží toto dieťa?“ „Kto je to dieťa?“ Ani pastieri, ani my neprišli sme len tak. Veď narodených detí denne sú tisíce. Prečo sme prišli práve za týmto dieťaťom?

     Božie slovo nám dáva odpoveď, kto tam v jasliach leží. Boh sa stáva človekom. Zvestuje to Gabriel Márii, zvestujú to anjeli pastierom a v dnešnej noci aj nám. My sme sa prišli pokloniť Bohu v jasliach. Prečo tam teda leží Boží Syn? To je odpoveď, ktorú my ľudia nepochopíme. Lebo Božia láska je nepochopiteľná pre nás ľudí. Je taká veľká a nepredstaviteľná. „Boh tak miloval svet, že dal svojho syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Tajomstvo Vianoc sa najkrajšie odkryje na kríži a pri prázdnom hrobe. Boh sa sám vybral zachrániť nás, svoje deti, ktoré sa od neho vzdialili. Prišiel nás vziať domov, do neba. Preto sa stáva človekom, aby nám svojou krvou na kríži otvoril nebo. Preto sú Vianoce také plné lásky, pokoja, porozumenia, pretože  dýchajú Božou láskou. Ale tu nemôžeme skončiť. Iba pri uvedomení si  Božej lásky. Pretože aj nás Boh pozýva k láske.

     Láska k nemu – nemôžeme ostať chladnými voči Bohu, keď vieme a cítime, ako nás Boh miluje. Odpoveď na Božiu lásku je viera. Byť veriacim znamená odpovedať na Božiu lásku svojou láskou. Dnes mnohí tvrdíme, že sme veriaci, ale Boh nie je dôležitý v našom živote. Myslíme si, že byť veriacim je iba veriť v Boha, že existuje. Byť veriacim znamená milovať Boha, mať Boha v živote na 1. Mieste – modliť sa, ľutovať,  ak ho hriechmi obrazíme, žiť podľa Božej vôle, prijímať  ho vo Svätom Prijímaní. Ak verím, že v jasliach je Boh, mali by sme od  jasieľ odísť s predsavzatím viacej ho milovať ako doteraz. Ak verím, že v jasliach je Boh, potom verím aj tomu, čo bude o tridsať rokov hlásať a učiť, teda to, čo mám v evanjeliu. Som veriaci, ak verím, čo mi hovorí. Nik iný, ale on. Mnohí neveria v peklo, diabla, neprijímajú to, čo Ježiš káže, jeho prikázania – úcta k životu, manželstvu, nechcú odpustiť blížnemu.

     Láska k človeku – ten, ktorý leží v jasliach, nám hovorí: „Milujte sa navzájom.“ My, ktorí sme jeho nasledovníci, kresťania, plníme tento jeho príkaz? Ak by sme plnili, Vianoce by boli každý deň. Vidieť to na nás? Prečo je tak málo lásky medzi nami? Neskôr nám Ježiš povie v podobenstve o poslednom súde, že láska k človeku je tak dôležitá, že bez nej nebudeme spasení.

     V jednej anglickej kolede sa spieva, že „one child can change the world“ (jedno dieťa môže zmeniť svet). Je to práve to dieťa, ktoré leží v jasliach. Dovoľme mu, aby zmenilo svet, aby zmenilo nás. Tak ako pastierov, ktorí sa mu prišli pokloniť. Bude to vtedy, keď odídeme od jeho jasieľ s túžbou milovať  - Boha i človeka. Buďme aj my s ním a uvidíme, že život je skutočne krásny s Ježišom.

   Prajem všetkým čitateľom požehnané,  krásne a radostné vianočné sviatky.