Vážení návštevníci, vítame Vás na oficiálnej internetovej stránke našej obce. Našim cieľom je, aby ste mali čo najviac informácií o obci Betliar, ktorá patrí medzi strediská cestovného ruchu medzinárodného významu.
V roku 2020 uplynulo už 690 rokov od prvej známej písomnej zmienky o Betliari z roku 1330. Uvádza sa pod názvom Bethler ako vlastníctvo predkov rodiny Štítnických. Jeho chotárne územie bolo súčasťou brzotínskeho panstva a všetko, čo sa v ňom udialo, bolo pripisované v prospech či neprospech Brzotína. Maďarský historik Bálint Ila tvrdí, že Betliar vznikol po roku 1291. Dnes už nezistíme, koľko osád pred ním na jeho území existovalo, ako sa volali a čo sa s nimi stalo.
O tom, ako vznikol Betliar a jeho názov, nemáme hodnoverné doklady. Isté je, že za svoj vznik môže vďačiť nerastnému bohatstvu Volovského pohoria, v ktorom najmä nemeckí baníci ako „pozvaní“ hostia kutali a dolovali vzácne rudy.
Baníctvo v druhej polovici 15. storočia upadalo. Zásoby rúd sa zmenšovali. Baníci postupne opúšťali obec alebo splynuli s prichádzajúcimi valachmi. Niektorí valasi sa prisťahovali z krásnohorského panstva, kde ich pôvodne usadili Bebekovci. Prichádzali aj zo severných častí krajiny. Zaoberali sa pastierstvom, neskôr poľnohospodárstvom. Mali osobité postavenie. Riadili sa valašským právom. Po cholere v roku 1497 Betliar vstúpil do novoveku s malým počtom obyvateľov.
Vážne zmeny v živote obyvateľov nastali v 16. storočí. Počas začleňovania Uhorska do vznikajúcej habsburskej monarchie. zápas Ferdinanda Habsburského s vojvodom Zápoľským o uhorský trón a s ním spojený príchod a prítomnosť Turkov v Uhorsku nepriaznivo vplývali na už aj tak ťažké hospodárske a sociálne položenie poddaných. Keď František Bebek v roku 1556 pomocou Turkov zvíťazil pod Krásnou Hôrkou nad cisárskymi vojskami, Turci sa pustili do plienenia Slanskej doliny. V januári 1557 ovládli aj Betliar a ustanovili v ňom vlastného richtára. Boje o získanie uhorského trónu však pokračovali ďalej. Cisársky generál Lazár Schvendi roku 1565 dobyl plešivský hrad, o dva roky neskoršie Krásnu Hôrku a v roku 1578 za veliteľa krásnohorského hradu menoval Petra Andrášiho. Majetky Františka Bebeka boli skonfiškované. Spravoval ich, vrátane Betliara, Andráši. Od roku 1642 sa obec stala dedičným vlastníctvom Andrášiovcov.
Obec v 17. storočí prežívala mnohé utrpenia. Náboženské rozbroje, povstanie, plienene povstaleckých či cisárskych vojakov, vojna s Turkami a rôzne epidémie spôsobovali aj v Betliari veľké škody a mimoriadny pohyb obyvateľov. Napríklad po morovej epidémii (1709 - 1710) obec mala v roku 1725 iba 15 starých osadníkov s pozemkom a 11 želiarov, ale v roku 1773 už v nej žilo 69 rodín, z nich 55 sedliackych.
V rokoch 1607 - 1608 sa v obci vytvorila samostatná cirkevná organizácia. Okrem kazateľa mohla mať i učiteľa pre vzdelávanie detí. Túto možnosť obec využila. Jej obyvatelia prekonali obdobie náboženskej neznášanlivosti a po vydaní tolerančného patentu (1784) sa rozvíjali obidve náboženstvá (evanjelické i katolícke). O pôsobení kazateľov - farárov a učiteľov – kantorov v 17. a 18. storočí sa zachovali aj písomné materiály. Boli použité pri spracovaní životopisných náčrtov osobností, ktoré v tomto období zabezpečovali kultúrny a sociálny rozvoj obce.
Zrušenie poddanstva (1848) a urbársky patent z roku 1853 oslobodili od feudálnych tiarch len tvz. Urbársku pôdu (ktorú poddaní užívavali a plnili za ňu poddanské povinnosti). Z lesov a spoločných pasienkov bola roľníkom vydelená určitá časť. Vytvorila základ budúcej urbariálnej a pasienkovej spoločnosti. Koncom 18. storočia oživlo baníctvo a nastal rozmach železiarstva. V obci bola vysoká pec a dva hámre, roku 1847 pribudla valcovňa a roku 1853 druhá pec. Železiarske podniky však koncom 19. a začiatkom 20. storočia zanikli. Obyvatelia naďalej pracovali v poľnohospodárstve, lesníctve a v rozšírenej miere sa zoberali remeslami.
Rozpad Rakúsko – Uhorska a vznik ČSR v roku 1918 priniesli obyvateľom národné oslobodenie a znamenali koniec násilnej maďarizácie. Od tohto času pulzuje v obci čulý národný a kultúrno - spoločenský život. Zabezpečovali ho nielen prisťahovaní, ale aj domáci vzdelanci. Možno povedať, že v obci vyrastala prvá domáca inteligencia, ktorá postupne „vzala do svojich rúk“ starostlivosť a zodpovednosť za kultúrno - spoločenský rozvoj obce. Obec citeľne zasiahla realizácia mníchovského diktátu v roku 1938. Stala sa pohraničnou obcou. Jej obyvatelia sa v roku 1944 zúčastnili Slovenského národného povstania. Od fašizmu bola oslobodená 23. januára 1945.
Obyvatelia sa po obnove vojnou zničených a poškodených objektov pustili do postupného, cieľavedomého rozvoja obce. Zlepšilo sa životné prostredie. Výstavbou rodinných domov vzniklo niekoľko nových ulíc a postavené boli viaceré spoločensky potrebné objekty. Rekonštruovali sa aj staršie rodinné domy. Vybavenosť bytov dosiahla nebývalú úroveň. V roku 1956 bolo založené jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa roku 1960 stalo súčasťou JRD Nový Gemer so sídlom v Gemerskej Polome. Majetok Andrášiovcov bol po vojne skonfiškovaný. Kaštieľ s rozsiahlym parkom bol roku 1948 vyhlásený za štátny kultúrny majetok. Komplex areálu kaštieľa s celým parkom je národnou kultúrnou pamiatkou.
Revolučné premeny v roku 1989 priniesli do života obce nové prvky riadenia spoločných vecí. V novembrových voľbách roku 1990 boli zvolené samosprávne obecné orgány – starosta a obecné zastupiteľstvo, ktoré zabezpečujú ďalší rozvoj obce.
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
28
|
29 | 30 | 31 | 1 | 2 | 3 |
4 |
5
|
6 | 7 |
8
|
9 | 10 |
11 | 12 |
13
|
14 | 15 | 16 | 17 |
18 |
19
|
20 | 21 | 22 | 23 | 24 |
25
|
26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
Návštevnosť:
ONLINE:1
DNES:71
TÝŽDEŇ:2292
CELKOM:761943