Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Vyhledávání
Obec Betliar
Betliar oficiálne stránky obce

Vážení návštevníci, vítame Vás na oficiálnej internetovej stránke našej obce. Našim cieľom je, aby ste mali čo najviac informácií o obci Betliar, ktorá patrí medzi strediská cestovného ruchu medzinárodného významu. 

Významné osobnosti

Ján Fabricius – Tento významný slovenský vzdelanec a spisovateľ sa narodil v Betliari 24. decembra 1672 v rodine evanjelického farára. Zomrel v Tisovci 16. novembra 1734.

Jozef Pavlík – Učiteľ, osvetár, priamy účastník protifašistického odboja. Narodil sa v Betliari 14. apríla 1899 v rodine murára. V období prvej svetovej vojny bol betliarskym notárom. V roku 1944 bol zatknutý gestapom a odvlečený do koncentračného tábora. Od roku 1945 bol nezvestný.

Alžbeta Guntherová – Narodila sa 13.10.1905 v Bratislave. Pôsobila v obci v rokoch 1952 – 1955. Bola riaditeľkou Štátneho kultúrneho majetku (kaštieľa). Zaslúžila sa o reorganizáciu správy kaštieľa a hradu Krásna Hôrka. O kaštieli a hrade napísala odborné propagačné diela: „Štátny kaštieľ Betliar a okolie“, ktoré boli vydané tlačou v Bratislave v r. 1954. Svoju životnú púť ukončila v Bratislave. Zomrela 12.11.1973 na následky zranení po dopravnej nehode.

Jozef Špilda – Narodil sa 7. marca 1907 v Betliari v rodine tesára. V roku 1926 odišiel študovať do USA. Po návrate pracoval v okresnom archíve, ktorý mal vtedy sídlo v Betliari. Zaslúžil sa o spracovanie archívnych fondov pri bádaní o našej minulosti. Zomrel 22. februára 1991 v nemocnici v Košiciach.

Július Koššuth – Pochádzal z remeselníckej rodiny. Narodil sa v Betliari 28.decembra 1882. V roku 1925 prevzal po otcovi kantorstvo, ktoré vykonával do roku 1947. Zaslúžil sa o založenie Pohrebného podporného združenia, bol jeho prvým tajomníkom. Zomrel 11. júna 1953.

Pavel Kurek – Jeden z mála evanjelických farárov, ktorí pôsobili v Betliari viac ako desať rokov. Narodil sa 6. januára 1885 v Nyiregyháze (Maďarsko) v rodine dolnozemských Slovákov. Od 15. augusta 1924 pôsobil ako evanjelický farár v Betliari. Venoval sa kultúrno-osvetovej práci. Spracoval stručný vývoj obce za roky 1933-1937. Bol prvým kronikárom obce. Zomrel v r. 1947.

Ján Miklóšik – Narodil sa v Betliari v dome „U Jozefa“ 24. mája 1902. Vyštudoval za učiteľa v Prešove. Pôsobil v miestnych spoločenských organizáciách. Venoval sa kronikárskej činnosti. Bol priamym účastníkom Povstania. Zomrel 26. septembra 1994 v Rožňave vo veku 92 rokov. Zozbieral a sčasti publikoval materiály a ľudovú slovesnosť o gemerskom zbojníkovi Mišovi Vdovčíkovi (Bratislava 1964). Vzácne sú ním spracované „Zvyky a obyčaje v Betliari“. 

Erna Masarovičová – Sochárka, šperkárka a medailérka. Narodila sa v Betliari 12.2.1926. V rokoch 1943 – 1944 navštevovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. V rokoch 1946 – 1951 sa venovala štúdiu keramiky na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave – sochársky ateliér Fraňa Štefunka, absolvovala v roku 1956. Na začiatku umeleckej dráhy tvorila drobné diela komorného až intímneho charakteru z odlievaného cínu a medeného plechu znázorňujúce civilné a zvieracie postavy. Avšak dominantným materiálom sa pre ňu stala oceľ, ktorej platy zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií konvexných a konkávnych tvarov v kubistickom názore inšpirovaná hudbou a ľudskou figúrou.
Už v polovici 60. rokov minulého storočia patrila medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva a stala sa zakladateľkou moderného šperku na Slovensku. Od 70. rokov sa venovala intenzívne aj tvorbe plakiet a medailí, ktoré pravidelne prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM po celom svete (Helsinky, Lisabon, Florencia, Londýn, Budapešť, Neuchatel, Den Haag, Weimar, Paríž). Prostredníctvom jej tvorby bolo prezentované slovenské výtvarné umenie v mnohých krajinách a je zastúpené nielen v domácich muzeálnych a galerijných zbierkach ale aj v zahraničných prestížnych zberateľských inštitúciách (Paríž, Londýn, Budapešť).
Na Medzinárodnom bienále súčasnej medaily v Seixal (Portugalsko) bola v roku 2000 ocenená jej tvorba medailí a plakiet za inovatívny prístup a vysokú umeleckú hodnotu. V roku 2006 získala na 1. Bienále voľného výtvarného umenia Cenu Slovenskej výtvarnej únie za prínos do slovenskej sochárskej a medailérskej tvorby.
Zomrela 25.6.2008 v Bratislave.

Andráši Emanuel (Andrássy) - Politik, podnikateľ, gemerský župan, gróf (3.3.1821 Košice – 23.4.1891 Gorizia, Taliansko).
Otec Karol Andráši (1792-1845), matka Etela, rod. Sapáriová. Mal dvoch bratov. Manželka grófka Gabriela, rod. Pálfiová, mali 7 detí. Študoval na gymnáziu v Tate a na univerzite v Pešti. PhDr., 1858 člen korešpondent UAV. Hospodáril v rodinných podnikoch, prakticky sa zaoberal priemyselnou výrobou. Nazývaný „železný gróf“- Po štúdiách podnikal cesty po európskych a niektorých ázijských štátoch. Autor cestopisu „Cestovanie po východnej Indii“. V rokoch 1867-1881 gemerský župan. Od roku 1881 poslanec uhorského snemu za Rožňavu. Obhajca triednych a nacionálnych záujmov maďarských vládnúcich tried. Zmodernizoval vlastné bane a huty v Gemeri. Prvý predseda Spolku hornouhorských železiarov. Iniciátor založenia Salgótarjánskej železiarskej spoločnosti. Jeden z vedúcich členov správnej rady Rimamuránsko-salgótarjánskej železiarskej úč. spol.
Venoval sa kresbe, numizmatike, archeológii, etnografii, poľovníctvu, zachované trofeje z jeho poľovníckych ciest sú súčasťou muzeálnej expozície v betliarskom kaštieli. Prispieval do časopisov a novín, vydal vlastné kresby z ciest po ázijských krajinách, album s poľovníckymi a športovými výjavmi, predvolebné a parlamentné prejavy.
V roku 1878 získal späť majetky v Betliari (od prechodných majiteľov grófa Nadášyho, resp. baróna Grovetina). Spolu so synom Gejzom I. zabezpečil v rokoch 1880-1886 prestavbu kaštieľa na spôsob loveckého zámku, ktorý honosným spôsobom i zariadili.

Andráši Emanuel ml. (II) (Andrássy) - Gróf, posledný majiteľ kaštieľa (12. 8. 1892 - 7. 2. 1953)
Posledný obyvateľ betliarskeho kaštieľa. S manželkou, grófkou Máriou Kolonskou z Poľska, mal dcéru Ilonu a syna Gejzu (II). Tesne pred Slovenských národným povstaním (1944) celá rodina opustila Betliar a odsťahovala sa na západ k sestre Marice Lichtensteinskej. Syn Gejza (nar. 20.12.1920 vo Viedni) zomrel 19.2.1997 vo Vadusze. Dcéra Ilona žila v Budapešti, po smrti bola jej urna uložená do rodinnej hrobky na hrade Krásna Hôrka (dňa 13. júla 1991).

Andráši Gejza st. (Andrássy) Gróf, podnikateľ, politik (22.7.1856 Budapešť – 29.8.1938 Budapešť).
Syn grófa Emanuela Andrášiho. Matka Gabriela, rod. Pálfiová. Oženil sa s grófkou Eleonórou, rod. Kaunitzovou. Mali synov Karola a Emanuela a dcéru Maricu.
Práva študoval na univerzite v Budapešti a v Ženeve. V rokoch 1891-97 a 1901-10 poslanec uhorského snemu za Rožňavu, 1910-18 za Humenné, v roku 1927 člen panskej snemovne, predseda Maďarského atletického klubu a Národnej jazdiarne. Od roku 1931 riadiaci člen Maďarskej akadémie vied. V roku 1881 podnikol študijnú cestu do USA. Získané poznatky uplatňoval vo vlastných podnikoch v Gemeri. Majiteľ banského a železiarskeho podniku „Železiarska a banská spoločnosť Gejzu Andrášiho“ so sídlom v Betliari. Koncom 19. storočia patril k najväčším na Slovensku. Na prelome 19. a 20. storočia ho predal Rimamuránsko-salgótarjánskej železiarskej úč. spol. Stal sa členom jej riaditeľstva a jedným z najväčších akcionárov.
Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Napr. v roku 1898 bol v betliarskom revíre 4-dňový jesenný lov na medveďa. Zúčastnilo sa ho 12 grófov, 1 barón, 1 generál a 4 ďalšie vzácne osobnosti z troch štátov. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1880-86 prestavbu kaštieľa na lovecký zámok. Bol reprezentantom  politiky maďarských vládnúcich tried a príslušníkom Liberálnej, neskôr Ústavnej strany.
Jeho syn Karol zomrel v roku 1910 (21 ročný) ako nadporučík v Budapešti.

Andráši, Imrich (Andrássy) - Gróf, podnikateľ, syn Karola Andrášiho mladšieho.
Viedol ľahkomyselný spôsob života v dôsledku čoho prišiel o celý rodový majetok v Betliari, ktorý získal v roku 1847 gróf Tomáš Nadášdy. Majetok pre Andrášiovcov získal späť až Emanuel Andráši v roku 1878. Členmi Andrášiovského rodu málo spomínaný.

Obec

Prihlásenie k odberu správ

Dostávajte informácie z nášho webu prostredníctvom SMS a e-mailov

Zvoz odpadu

Po Ut St Št Pi So Ne
26 27
28 29 1 2 3
4
5 6 7 8 9 10
11 12
13 14 15
16 17
18
19 20 21 22 23 24
25 26
27 28 29 30 31

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:1
DNES:141
TÝŽDEŇ:402
CELKOM:665145

Virtuálny cintorín

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.

Kalendár zvozu odpadu

SNM - Múzeum Betliar

 

kaštieľ Betliar

Tlačivá pre občanov na jednom mieste

Tlačivá pre občanov na jednom mieste