Kalendár zvozu odpadu 2019

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Mobilná aplikácia

logo

Google play

App store

Anketa

Odkiaľ čerpáte informácie o dianí v obci?

Celkom hlasov:
2595
Hlasovanie začalo:
11. 6. 2015
Hlasovanie končí:
neobmedzené

Hlasujte kliknutím na jednu z možností

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 4
DNES: 191
TÝŽDEŇ: 1157
CELKOM: 293420

Navigácia

Obsah

Spomienkové oslavy 69. výročia Oslobodenia

Spomienkové oslavy 69. výročia Oslobodenia a ukončenia druhej svetovej vojny sa v Betliari uskutočnili 7.5.2014

Dátum konania: 7. 5. 2014

Miesto konania: Obec Betliar, Obec Betliar

Typ akcie: ostatné

Organizátor: Neuvedené

Doba trvania: 0 minút

Spomienkové oslavy 69. výročia Oslobodenia2014 kladenie vencaSpomienkové oslavy 69. výročia Oslobodenia a ukončenia druhej svetovej vojny, Betliar 7.5.2014

Obec Betliar a Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Betliar usporiadali v predvečer 8. mája 2013 spomienkové oslavy 69. výročia oslobodenia a ukončenia druhej svetovej vojny pri pamätníku padlých v I. a II. Svetovej vojne na miestnom cintoríne. Oslavy oslobodenia začali tradične položením venca k pamätníku padlým. Nasledovala hymna, básne žiakov a slávnostný príhovor Alexandra Madudu, člena SPB. Krátky kultúrny program, ktorý spestril podujatie pripravili Základná škola a Materská škola v Betliari. V závere starosta obce Július Farkašovský poďakoval účinkujúcim za vystúpenie a občanom za peknú účasť a pozval všetkých prítomných na posedenie do kultúrneho domu.

Príhovor Alexandra Madudu:

Vážení občania, milí žiaci!
Na tento rok pripadá sté výročie, ako sa v roku 1914 začala prvá svetová vojna. Keďže ide o okrúhle výročie, mali by sme dnes o tejto vojne niečo povedať.
Prvá svetová vojna vznikla ako ozbrojený konflikt medzi dvoma skupinami štátov. Išlo v nej o nové rozdelenie sveta, o zdroje surovín, o trhové odbytiská, o sféry vplyvu a o strategické základne.
Vytvorili sa dva bloky štátov. Prvý blok mal názov Centrálne mocnosti. Tvorili ho štáty: Nemecko, Rakúsko - Uhorsko, Turecko a od roku 1915 aj Bulharsko. Proti tomuto bloku bojovali štáty, známe ako Dohoda. Boli to Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, Japonsko a od roku 1915 aj Taliansko. Z toho bloku vystúpilo v roku 1917 Rusko, po veľkej októbrovej revolúcii.
Podnetom pre začiatok vojny bol atentát dňa 26. júna 1914 v Sarajeve, pri ktorom bol zastrelený následník rakúskeho trónu František Ferdinand. O mesiac na to, 28. júla 1914 vyhlásilo Rakúsko – Uhorsko vojnu Srbsku. Čoskoro vyhlásilo Nemecko vojnu Rusku a Francúzsko, Veľká Británia vyhlásili vojnu Nemecku.
Rakúsko – Uhorsku išlo o pokorenie Srbska a Nemecku išlo o nastolenie úplnej vlastnej nadvlády v strednej a juhovýchodnej Európe.
Dňa 3. augusta 1914 vtrhlo Nemecko do neutrálneho Belgicka a odtiaľ chcelo rýchlym útokom zvíťaziť nad Francúzskom. To sa Nemcom nepodarilo. Prehrali bitku pri Marne. Blesková vojna sa potom zmenila na zákopovú vojnu. Takýto spôsob boja, keď veľký počet vojakov bol rozmiestnený v zákopoch, oproti ktorým boli zákopy protivníka, sa praktizoval počas celého štvorročného trvania vojny.
Vojaci v zákopoch boli vystavení nesmiernym útrapám. Zákopy boli často ostreľované delostrelectvom. Aj nepriazeň počasia, blato a zima a najmä zranenie prenasledovali vojakov.
V prvej svetovej vojne boli prvý raz použité lietadlá. A čo bolo najstrašnejšie, okrem strelných zbraní sa prvý raz použili aj bojové chemické látky – otravné plyny.
Veľké a krvavé bitky boli na západnom fronte pri meste Verdun a v Taliansku na Piave.
Predlžujúca sa vojna, obrovské ľudské a materiálne straty boli príčinou nespokojnosti ľudu.
Československý zahraničný odboj vedený Tomášom Garikom Masarykom, Eduardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom organizoval utváranie dobrovoľníckych jednotiek, zvaných čs. légie. Ich základ tvorili českí a slovenskí zajatci v Rusku, Srbsku a Taliansku, ako aj krajania, žijúci vo Francúzsku. Légie sa zúčastnili bojov na rôznych frontoch na strane Dohody. Štáty Dohody získali prevahu nad Centrálnymi mocnosťami, keď na začiatku roku 1918 prišli do Európy vojská Spojených štátov amerických. S nimi prišiel do Betliara aj náš slávny betliarsky rodák Juraj Kazamek, ako kapelník stočlennej dychovej hudby americkej armády. Potom sa už Kazamek do Ameriky nevrátil. Ostal žiť v Nemecku, kde aj zomrel.
Porážky na frontoch spôsobili, že 3. novembra 1918 bolo Rakúsko - Uhorsko donútené podpísať prímerie s Dohodou. Dňa 11. novembra 1918 podpísalo prímerie aj Nemecko, čím sa 1. Svetová vojna skončila.
V prvej svetovej vojne sa zúčastnilo 28 štátov. V armádach slúžilo vyše 70 miliónov vojakov. Mŕtvi sa odhadujú na 10 miliónov, zranení na 20 miliónov. Slovensko vtedy patrilo do Rakúsko – uhorskej monarchie. Na základe mobilizačného rozkazu bojovalo v uniformách Rakúsko - uhorskej armády 450 tisíc Slovákov, z ktorých asi 70.000 padlo.
Po rozpade Rakúsko – Uhorska vznikli nové štáty: Československo, Juhoslávia, Poľsko a Maďarsko.
Ako prežívali prvú svetovú vojnu naši ľudia v Betliari?
Na bojiskách padlo 19 mužov. Boli aj ranení. V pamäti nám ostal náš občan Jozef Tegdeš. Jeho zranenie z vojny bolo také, že nemohol vôbec pracovať, pretože jeho pravá ruka bola nehybná. Obdivuhodné bolo u neho, ako i napriek tomu chcel byť užitočným a chcel ľudom pomáhať. Naučil sa opravovať hodiny. Na dvore mal postavenú malú stavbu s jednou miestnosťou. V nej sa zdržiaval po celý deň. Pracoval s hodinkami, pričom sa ich dotýkal len ľavou rukou.
Pre potreby vojska štát rekviroval roľníkom obilie a dobytok. Z evanjelickej veže boli spustené dva zvony, z katolíckej jeden a boli odvezené na roztavenie, pre výrobu zbraní a munície.
Bol nedostatok potravín. Ženy chodili peši kupovať múku až do Čížu a do Rimavskej Seči. Donášali ju na chrbtoch v nočných hodinách, aby ich nechytili žandári. V roku 1917 sa ženy v Betliari vzbúrili proti notárovi, ktorí im nechcel dať potravinové lístky. Za to bola jedna z nich odsúdená na jeden týždeň do väzenia.
Za zmienku stojí záznam z kroniky, že v roku 1917 bola v Betliari taká suchota, že nenarástla ani tráva a nebolo z čoho sušiť seno. Preto ľudia trhali lístie zo stromov a toto sušili pre dobytok na zimu. Fajčiari fajčili rôzne listy, aj zemiakovú vňať.
Po vzniku čsl. Republiky prestal v našej obci národnostný útlak, mohlo sa hovoriť, aj v škole učiť po slovensky. Boli sme zachránení pre násilnou maďarizáciou.
V máji 1919 bol Betliar niekoľko dní obsadený vojskom maďarskej republiky rád, ktoré prišlo sem od juhu. Toto opustilo obec po zásahu čsl. vojska, ktoré bolo v Polome. Delostreleckou paľbou bola vtedy usmrtená jedna žena a bolo poškodených niekoľko domov.
Dnes, keď hodnotíme prvú svetovú vojnu, musíme povedať, že pre nás Slovákov mala veľký význam. Oslobodili sme sa od Rakúsko – uhorskej monarchie, v ktorom hrozil nášmu slovenskému národu úplný zánik. Začali sme žiť v spoločnom štáte s bratským českým národom. Neboli teda márne obete našich starých otcov, ktorí položili svoje životy, aby sme mohli žiť slobodne a aby sme sa nemuseli v škole učiť po maďarsky, tak ako sa museli učiť naši rodičia.
Vážení spoluobčania! Na našich stretnutiach tu pri pomníku padlých máme vo zvyku položiť veniec a zadržať minútu ticha. Prosím Vás preto, aby sme na počesť padlých v prvej i v druhej svetovej vojne zadržali jednu minútu ticha. Ďakujem.

Fotogalériu z podujatia si môžete prezrieť ...TU...


Vytvorené: 5. 6. 2015
Posledná aktualizácia: 5. 6. 2015 14:22