200. výročie narodenia grófa Emanuela Andrássyho, významnej osobnosti obce Betliar

3. marca 2021 sme si pripomenuli 200. výročie narodenia grófa Emanuela Andrássyho, politika, podnikateľa a gemerského župana v rokoch 1867 – 1881. V histórii šľachtického rodu Andrášiovcov prispel Emanuel Andrássy k poslednému významnému rozvoju panstva v Betliari. V jeho osobe spoznávame v prvom rade podnikateľa v oblasti baníctva a železiarstva, vášnivého zberateľa a cestovateľa, umelca i mecenáša umenia. Jeho najväčšou zásluhou bolo znovuzískanie kaštieľa a železiarne Betliar  do vlastníctva v roku 1878.

Narodil sa 3. marca 1821 v Košiciach, do verejnej politiky sa dostal v roku 1848 ako poslanec za Turniansku stolicu. V rokoch 1867 až 1881 zastával post župana Gemerskej župy. Pri spoločnej deľbe majetku s bratmi Júliusom a Aladárom mu pripadli železiarne vo Vlachove a Nižnej Slanej. Do roku 1884 rozšíril svoje prevádzky o ďalšie železiarne, ako napríklad: Gombasek, Vidová, Brzotín a Betliar.  V roku 1855 sa v Bratislave zosobášil s grófkou Gabrielou Pálfyovou a v manželstve sa im narodil syn Gejza (1856), dcéry Mária Irma (1858), Etelka (Adelheid – 1861) a Karolína (1965).

Súčasne s kaštieľom v Parchovanoch začal Emanuel  aj rozsiahlu prestavbou kaštieľa v Betliari, v rámci ktorej došlo k jeho rozšíreniu o reprezentatívne schodisko a o tretie podlažie. Rozsiahlosť stavebných úprav potvrdzuje aj skutočnosť, že trvali šesť rokov. O každom   dôležitejšom dianí v kaštieli a parku informovali regionálne periodiká. Tak napríklad v roku 1881 priniesla dobová tlač  správu o pokračujúcej prestavbe  kaštieľa a jeho okolia, počas ktorej gróf zamestnával stovky majstrov rôzneho remesla a bola zároveň zväčšená rozloha parku. Podľa správ v tlači gróf očakával zásielku s plastikou Budhu, mnohými čínskymi plastikami, ako aj zásielku kníh – beletrie do svojej slávnej knižnice. Podľa vyjadrenia samotného grófa mal betliarsky kaštieľ zďaleka prevyšovať pompéznosť kaštieľa v Parchovanoch.  V roku 1885 adaptačné práce v parku pokračovali, vznikol veľký rybník a nad ním ruiny stredovekého hrádku a dom strážcu lesov. V tomto roku mali podľa novín začať aj výstavbu domu v bosnianskom štýle, ktorý mal byť vo forme múzea otvorený pre verejnosť. Skutočnosť, že objekt, tzv. „Bosňák“, bol v roku 1890 v stave zariaďovania dokumentuje  záznam v regionálnej tlači, podľa ktorej ho „gróf zariaďuje svojou domácou i zahraničnou etnografickou zbierkou, archeologickými artefaktmi, predovšetkým z doby bronzovej a rímskej“.

O záujme grófa Emanuela Andrássyho o spoločenské dianie v Betliari svedčí viacero zaujímavých faktov. Zo všetkých spomenieme snem učiteľského spolku prebiehajúci v roku 1881 v evanjelickej škole, na ktorom účastníkov pozdravil a po kaštieli s parkom osobne sprevádzal gróf Emanuel. Podobný priebeh mal aj snem učiteľského spolku v rímsko-katolíckej škole, ktorý sa konal 17. októbra 1889. v roku 1886 v obci zriadil jasle a financoval mzdu jednej učiteľky.

Vzhľadom na časté betliarske požiare, na ktoré upozorňovala aj  tlač v rokoch 1878 a 1880, začiatkom júla 1884 sa zrodila myšlienka založenia dobrovoľného hasičského zboru (v niektorých historických materiáloch sa uvádza rok 1888), ktorú koncom toho istého mesiaca zrealizovali a za veliteľa 30-členného zboru vymenovali Gustáva Špeciána. Zbor mal vlastnú dychovú hudbu, ktorej uniformy nechal vyhotoviť Emanuel Andrássy na svoje náklady. Založenie hasičského zboru malo veľké opodstatnenie. Už o rok neskôr, v roku 1889, obec zachvátil rozsiahly požiar, ktorý vznikol na ľavej strane potoka. Požiar sa podarilo uhasiť pri jedenástom dome, ale po zmene smeru vetra prešiel požiar aj na pravú stranu potok. Oheň poškodil 49 domov a krčmu. Škody vyčíslili na 30 tisíc korún.

O tom, že betliarsky kaštieľ s parkom patril k obľúbeným miestam návštev uhorskej šľachty, svedčia aj články, ktoré vykresľujú obdobie príprav na tieto návštevy, ich program a zážitky z ešte obľúbenejšieho poľovania. K takýmto významným návštevám v kaštieli patrila aj návšteva Emanuelovho brata grófa Júliusa (Gyulu) Andrássyho, ktorý spolu s bratom Aladárom a so synom Júliusom ml. zavítali zo Zemplína do Betliara 12. augusta 1880. Predpokladá sa, že prvou väčšou návštevou v práve zrekonštruovanom kaštieli mohla byť návšteva srbského kráľa Milana Obrenovića a jeho syna Alexandra, ktorí na pozvanie Emanuela pricestovali 14. augusta 1887 z Vysokých Tatier do Betliara. Z obdobia pobytu srbského monarchu v Betliari sa zachovala zaujímavá fotografia, ktorá zachytáva skupinku štyroch postáv odetých v sedliackych odevoch a stojacich pred kaštieľom. V jednej osobe spoznávame podľa textu v dobových novinách vtedajšieho richtára Kušniera (na obr. vpravo), ktorý má na hrudi pripnutý srbský rad Takovo, udelený srbským kráľom v roku 1887.

Po smrti Emanuela Andrássyho v roku 1891 v Gorízii (Taliansko) sa dedičom jeho majetkov stal syn Gejza Andrássy. Za jeho pôsobenia sa dovŕšili adaptačné práce na kaštieli, rozšíril sa banský a železiarsky majetok,  v roku 1895 vzniklo Riaditeľstvo baní a železiarní  grófa Gejzu Andrássyho so sídlom v Betliari.

Zdroj: Betliar monografia, 2014